She's mine 18

Ahoj, ahoj :D nejdem sa rozpisovať, večer k tej dĺĺĺĺĺĺhej časti sa rozpíšem :)
Na toto naozaj nemám slov :') počuli ste to, že? Je to dokonalé <3
Chcela som vám sem túto časť pridať už doobeda, ale boli sme u babky na obede a tak som nestihla.. 
ALE! Teraz ju tu máte :) 
Inak včera ste čo dali?! Že 93 zhliadnutí?! :O vďaka :) 
A zvládli by ste sem dať tri komenty? :) Dva ste už raz dali, tak by ste mohli skúsiť tri :) Neberte to ako vydierani :D ja len chcem vedieť, či by ste boli také zlaté :) 
Enjoy ;)


Neváhala som ani sekundu, hneď som tam skočila. Ten geniálny pocit, keď vám je teplo a skočíte do vlažnej vody. No ten geniálny pocit sa vytratil hneď potom, čo mi Harry skoro skočil na hlavu.
"Si normálny Styles? Mohol si ma zabiť!" No Harry sa len smial. Po chvíli som sa začala smiať aj ja a chcela som mu vyskočiť na chrbát. On bol však rýchlejší a potopil ma pod vodu. Nerobilo mi problém zadržať dych na dlhšiu dobu, ale Harry ma jednoducho nechcel pustiť. Začala som sa metať ako ryba na suchu, ale nepomáhalo to. Tak som sa rozhodla pre drsnejšiu metódu. Celou silou som ho kopla do stehna. Pôvodný plán bol medzi nohy, ale to by mi nikdy neodpustil. No Harry sa statočne držal. V tom ma však napadlo niečo oveľa lepšie. Prestala som sa hýbať, ruky aj nohy som uvoľnila smerom ku dnu a čakala som, čo bude. Neprešli ani dve sekundy, už ma ťahal na kraj bazéna.

"Liam! Liam! Pomôž mi! Ja som ju asi zabil!" Nikdy pred tým som ho nevidela viac panikáriť. Pišťal horšie ako žena. Trošku som pootvorila oči. Harry sa držal za hlavu a zúfalo sa prechádzal hore dolu. Medzitým pribehli ostatní.
"Ty debil, čo si jej spravil? Si kompletný? Kde máš rozum Styles?" To som už nevydržala a začala som sa šialene smiať. Obaja stíchli a šokovane sa na mňa pozreli.
"Toto už nikdy neurob! Skoro som zinfarktoval!"
"Dobre, dobre. Ale ty si ma nemal topiť!"
"Tak si ma mala radšej kopnúť medzi nohy ako sa hrať na polomŕtvu." Hm, mala. Zaslúžil si to.
"Aj som nad tým rozmýšľala. Ale nemala som odvahu to spraviť."
"Však ale toto si odpykáš!" Keď som zbadala jeho výraz, bolo mi jasné, že ma začne naháňať len čo sa pohnem. Pomaly som sa postavila a začala utekať cez záhradu. Harry nečakal ani sekundu a bežal za mnou. Nie žeby nebol dobrý bežec, ale nevedel ma dobehnúť. Obzrela som sa dozadu, no to som nemala robiť. Šmykla som sa a padla na zem. Harry to asi nestihol zaregistrovať a padol na mňa. Další výbuch smiechu. Na tomto sa proste nedalo nezasmiať. Ale Harry nebol práve najľahší. Z celej sily som sa mu zaprela do hrude, no s ním to ani nepohlo. Škodoradostne sa uškrnul, postavil sa, zdvihol ma na ruky a rozbehol sa do bazéna.
"Harold ak tam aj so mnou skočíš, zabijem ťa. Prisahám, že ťa..." Neskoro. Skočil. Oči ma štípali, nos som mala plný vody rovnako ako ústa a neopúšťal ma zlý pocit, že sa mi vyhrnul vrchný diel plaviek. Rukami som si preto inštinktívne zakryla prsia a vyšla z bazéna.
"Dan prosím ťa zaviazala by si mi tie plavky?" Prišla ku mne a zaviazala mi ich nanovo.
"Ďakujem. A teraz sa ide do bazéna!" Konečne so mnou šla aj ona. Za nami skočili Liam s Niallom, ktorí doniesli loptu. Snažili sme sa hrať volejbal, ale pri našej šikovnosti to nešlo. Vyzeralo to viacej ako keď si malé deti hádžu loptu. Stále sme sa smiali a padali.
"Ja už naozaj nevládzem. Idem sa prezliecť, čakám vás vnútri." Dan nás opustila a ja som šla za ňou. Osprchovala som sa od chlóru a v uteráku sa postavila pred skriňu. Po chvíli som si obliekla lososové šaty, k tomu som si obula topánky na podpätku rovnakej farby a doladila som to náušnicami a kabelkou.
"Ahojte deti! Za desať minút odchádzame!" Rodičia sa vrátili.
"Mami! Oci! Tak strašne som sa na vás tešila. Aj na obed." Vyobjímali sme sa a mama začala výsluch. Neminuli ma otázky typu "A máš priateľa?" "Páči sa ti niekto?" Len som sa na jej otázkach smiala. Mama mi chýbala. Ani som si to neuvedomovala, ale chýbala mi. Aj ocko.
"No dobre deti naše, odchádzame." Zavelila mama, keď sme boli všetci nastúpení v obývačke. Rozdelili sme sa do troch áut a nasledovali sme auto Liamovho otca. Zaparkovali sme pred našou obľúbenou reštauráciou.
"Prosím, nasledujte ma." Pristavil sa pri nás čašník a viedol nás do zašitého kúta s veľkým stolom. Desila som v sebe smiech. Ako môže byť taký vážny? Pre boha šak to sa nedá!
"Za chvíľu vám prinesiem prípitok. Zatiaľ si vyberte jedlo." Čašník odišiel a spolu s Niallom sme vybuchli do smiechu. On bol tak vtipný, že sa začala smiať aj moja mama. Vybrala som si Ceasar šalát. Natiahla som sa po kabelku, keď som začula tóny môjho zvonenia a skoro som pri tom zhodila sviečku. Som proste šikovná. Ospravedlnila som sa a vyšla von z kútika.
"Tu Elizabeth Chavéz." Neznáme číslo.
"Ahoj Lizzie. Tu je Oliver. Sľúbil som ti predsa, že sa ozvem. Nešla by si niekedy na kávu?"
"Ou ahoj. Som rada, že si nezabudol. Keď budem v Londýne, dohodneme sa. Len teraz som momentálne na obede vo Wolverhamptone aj s Payneovcami. Ako za starých čias."
"Nechcel som ťa vyrušovať."
"Nie, to je v pohode. Tak sa ozvem keď budem doma a zájdeme niekam."
"Okej. Budem sa tešiť. Pa."
"Maj sa. Aj ja." Otočila som sa na päte a pri dverách som sa obzrela do zrkadla. Ale to, o čom sa rozprávali rodičia, ma zaskočilo.

Lizzin outfit :)