She's mine 19

Mama s otcom stáli bokom od stola tak, aby ich nikto nepočul. A ja som to ani nechcela počuť.
"Angela dnes večer jej to už musíme povedať. Máme ju doma dvakrát za rok a teraz je tá správna príležitosť."
"Keď ja sa bojím, ako zareaguje. Čo ak nás bude do smrti nenávidieť, keď zistí, že nie sme jej praví rodičia?" Čože? Nebola som nahnevaná, bola som len šokovaná. Prečo by som sa na nich mala hnevať? Vychovávali ma predsa s láskou. Sú pre mňa tí najlepší rodičia na celom svete. Lepších si naozaj neviem predstaviť. Ale aj tak tam bola nejaká bolesť. Bolesť z toho, že ma moji rodičia nechceli. Slzy sa mi tlačili do očí, no ja som ich potlačila späť a s úsmevom som prešla okolo rodičov, ktorí si šli sadnúť naspäť. Chvíľu som len tak sedela a rozmýšľala nad tým, prečo sa z jednej strany lyžičky vidím dolu hlavou a z druhej normálne. Dan sa totiž rozprávala s Liamom a Harry po mojej pravici smskoval.
"Harold odlož ten mobil. Začínaš byť závislý." Ignoroval ma. Ako chceš Harry. Chytila som jednu jeho kučierku a začala ťahať smerom ku mne. Až keď sa na mňa pozrel s bolestným výrazom, pustila som ju.
"Harold Edward Styles! Opováž sa ma ešte niekedy v tvojom živote ignorovať!"
"Dobre, dobre prepáč! Ale toto musím vybaviť. Je to Paul." Chápavo som pokývala hlavou a odpila si z vody.


"Tak deti naše, porozprávajte nám ako sa vám darí. Tie noviny a správy sa nedá počúvať." Liamova mama má pravdu. Samé trápne reči a vymyslené "pravdy".
"Pochváľte sa. Ste predsa veľmi úspešní, nie?" Zapojila sa k nej moja mama. Liam sa teda rozrozprával a sem-tam niečo doplnili Niall s Harrym.
"Mám chalanov, ktorí sú tí najlepší kamaráti akých si človek môže priať. Mám Danielle, ktorá je pre mňa obrovskou oporou a neskutočne ju ľubim. A nakoniec tu mám našu Liz, ktorá je tá najlepšia kamarátka a najúžasnejšia malá sestra." Jeho slová dojali každého, čo sedel pri tomto stole. Dan sa naňho pozrela s láskou v očiach a pobozkala ho.
"A samozrejme aj moji rodičia, bez ktorých by som tu nebol a nedostal sa tam, kde som teraz." Liamova mama vyzerala, že sa každú chvíľu rozplače. Liam ju objal.
"Prepáčte že vás ruším, ale mám vaše jedlá." Znova prišiel ten geniálny čašník. Každý sa poďakoval, popriali sme si dobrú chuť a pustili sa do jedla. Nie nadarmo sme sem tak často chodievali. Varia tu naozaj výborne, a vôbec to tu nie je drahé. Odjakživa tu jedávam tento šalát a stále je rovnako dobrý, ak nie lepší. Dojedla som prvá, čo sa často nestáva.
"No čo, chutilo ti?" Obrátila sa na mňa mamina. Len som prikývla a usmiala sa.
"Máme nejaký program aj poobede?" Obrátila som sa na rodičov.
"Nie. Robte si čo chcete." Toto je môj milý ocko.
"Fajn. Decká, ideme na motokáry." Všetci nadšene prikývli. Už teraz sa strašne teším.
"Ehm a Liz, ja zajtra ráno odchádzam. Teda ak u vás môžem ešte dnes prespať."
"To sa ani nemusíš pýtať. A pôjdeš domov? Či k rodičom?"
"Domov. Mama príde aj s Gemmou na týždeň k nám." Potom odídu spolu s Carmen." V duchu som výskala od radosti. Odíde a ja ju neuvidim najbližší rok.
"Nechcem byť zlá, ale dúfam, že už nikdy nepríde."
"Nie je to od teba hnusné, je to úprimné." Obaja sme sa začali smiať. Aj keď to nebolo veľmi vtipné.
"Hej Liz! Večer sa ide do klubu." Pošepkal mi Liam a ja som prikývla. Najprv motokáry a večer klub. Počkali sme, kým dojedia všetci a vypýtali sme účet. Zaplatili sme a znova sa nalodili so áut. Doma som si obliekla čierne kraťasy, biele tričko, obula som si čierne vansy a vlasy si zaplietla do vrkoča.
"Ponáhľajte sa! Chcem tam byť čo najdlhšie!" Tak strašne som sa tešila, že som skoro spadla zo schodov.
"Ahojte mami, oci. Ľubim vás!" Aj keď nie som vaša.
"Aj my teba dievčatko naše. Dávajte si pozor!" Nahnala som Harryho s Niallom do auta a čakala, kým nasadnú Liam s Danielle. Len čo zatvorili dvere, vyrazila som smerom k tej dráhe. Boli sme tam za rekordných desať minút a to som porušila snáď polovicu predpisov.
"Ty si diabol Liz. Že ja som s tebou sadla do auta."
"Nesťažuj sa Peazer. Ešte si mohla ísť pešo." Zagúľala očami a potiahla Liama za ruku dnu. Kúpili sme lístky na polhodinu a dali si na hlavu helmy.
"Vyzeráš naozaj úžasne Liz."
"Si vtipný Harry. Naozaj." Buchla som ho päsťou do ramena a on mi to vrátil takou silou, že som skoro spadla.
"No dobre. Ide sa pretekať!" Sadla som do prvej motokáry a vyrazila hneď, ako dali signál. Celú polhodinu som si užívala. Pískanie pneumatík v zákrutách a naskakujúce zimomriavky na rukách z vánku, ktorý som spôsobila rýchlosťou. Neopísateľný pocit. Síce som nevyhrala, ale pre mňa bol ten pocit víťazstvo. Pocit neopísateľnej slobody.
"Ty si jaká pretekárka! Čím ďalej tým viac ma prekvapuješ!" S úžasom na mňa pozrel Niall a ja som naňho žmurkla.
"To vieš, skúsenosti."
"Nestrávili ste tu náhodou celé detstvo?"
"Nie Harry, nie. Iba polovicu." Harrymu úškrn z tváre nezmizol.
"Počúvajte, teraz je trištvrte na štyri. Do klubu sa vyráža o siedmej. Čo budeme dovtedy robiť?"
"Nič. Pustíme si Pána prsteňov a čas nám ubehne." Nikto s tým nemal problém. Odložili sme helmy a vyšli von. Tam nás čakalo prekvapenie. Plno novinárov a paparazzov.
"Slečna Chavéz, je pravda, že máte problémy s alkoholom?"
"Nie, nemám. Sú to obyčajné hlúpe reči. A teraz by sme radi išli domov." No oni si nedali pokoj.
"A Niall, je pravda, že chodíte s Demi Lovato?"
"Nie. A teraz nám dajte pokoj. Dosť sa totiž ponáhľame." Prešli sme okolo nich. Aj keď za nami stále kričali nejaké otázky, my sme ich úplne ignorovali.
"Ako to môžte každý deň zvládať?"
"To chce zvyk. Aj ty si zvykneš, neboj."
"Ja sa ale nechystám byť slávna."
"Tak to máš smolu. Poznáš sa s nami, už len to ťa robí slávnou."
"Ty si blázon Harry."
"Sexy, inteligentný, úžasný a bezchybný blázon."
"A hlavne namyslený, nie?" On pokrútil hlavou. Tentokrát šoféroval Liam, nikto totiž nechcel riskovať. Doma sme sa naskladali pred telku a pustili si film. Nikto okrem Nialla nejedol. Ten si dával nejakú bagetu. Asi nikdy nepochopím, kde sa to v ňom stráca.
"Liz môžeš na slovíčko?" Ozvala sa mama z kuchyne a ja som vedela, čo ma čaká. Došla som teda za nimi a sadla si oproti ním za stôl.
"Vieš zlatko, je tu niečo, čo by si mala vedieť."
"Ja viem. Som adoptovaná. A chcem, aby ste vedeli, že vás ľubim stále rovnako. Ste tí najlepší rodičia na svete." Postavila som sa a so slzami v očiach ich objala.
"Prepáč nám to. Chceli sme ti to povedať už dávno. A ako o tom vieš?"
"Počula som váš rozhovor na obede." Rozhodla som sa vyjsť s pravdou von.
"Je nám to ľúto, že si sa to dozvedela takto. Nechceli sme to tak."
"To je v poriadku." Ešte raz som ich objala a odišla späť do obývačky. Filmom sme si naozaj skrátili čas. Ani som sa nenazdala a už som stála pre skriňou osprchovaná a natretá malinovým telovým mliekom. Nakoniec som si vybrala krvavo červené šaty tesne pod zadok a k tomu som si obula moje obľúbené čierne lodičky. Doladila som to čiernymi náušnicami a na krk som si pripla striebornú retiazku. Náramok od Nialla som mala na ruke nonstop, iba v sprche nie.
"Liz! Odchádzame!" Ešte som si rýchlo prečesala vlasy a zbehla dolu. Rozlúčila som sa s rodičmi a nasadla do taxíka. Pred klubom sme zaplatili a vošli dnu. Ja s Niallom sme si to zamierili rovno k baru, kde sme si objednali rovno štyri vodky. Obe som do seba kopla. Barman mi stále nalieval a až keď som sa cítila pripitá a bez menších zábran, vytiahla som Nialla na parket. Tancovali sme dobrú polhodinu.
"Idem na WCko. Hneď som späť." Snažila som sa prekričať hlasnú hudbu a keď Niall prikývol, odkráčala som smerom tam. Podstivo som si vystála radu. Ešte posledné úpravy a môžem ísť. Vyšla som na chodbu, no ďalej som sa nedostala.