„Samozrejme, prečo nie.“
„Urobil som ti niečo?“ Čakala otázku podobného typu, no aj
tak nevedela odpovedať. Preto ostala ticho a pozerala sa do zeme. „No tak,
aspoň mi odpovedz.“
„Nie.“ Odvážila sa zdvihnúť pohľad a zapozerala sa do
Harryho očí.
„Tak potom prečo si taká...“ na chvíľku sa odmlčal,
„odmeraná?“ Rozmýšľala, ako by mu mala vysvetliť ten odstup.
„Ja vlastne ani neviem. Možno to bude tým, že sa poznáme
krátko a...“
„A veríš tomu, čo je o mne napísané.“ Bailey
neodpovedala. Tento krát to bol Harry, ktorý sa zapozeral do zeme. Ani jeden
z nich nevedel, čo by mal povedať. Bailey sa cítila hlúpo za to, čo si
o ňom myslela. A Harry zase nevedel, ako by mal reagovať. Vedel, že
si to o ňom myslí veľmi veľa ľudí, no nečakal, že si to bude myslieť aj
Bailey.
„Nemali by sme ísť za nimi? Za chvíľu sa stratia,“ šepla
Bailey a rukou kývla smerom k Louimu a El, ktorí si ani len
nevšimli, že idú sami. Harry len prikývol a pohol sa dopredu. Bailey mu
položila ruku na plece a počkala, kým sa otočí. „Mrzí ma to. Ja viem, že
taký naozaj nie si.“ Sama však nedokázala prijať informáciu, že taký nie je.
Harry sa len jemne usmial. Bailey však vnútri vedela, že je z toho smutný.
Ani sa mu nečudovala, cítila by sa rovnako ak by si o nej ľudia mysleli
niečo, čo ani nie je pravda. Bolo jej ho neskutočne ľúto. Možno by mu predsa
len mala dať šancu, budú len kamaráti. Bližšie si ho k sebe nepustí.
Zatiaľ.
Až do konca dňa sa s Harrym vôbec nerozprávala.
Nechcela sa s ním rozprávať, cítila by sa pri tom vinne a hlúpo. Dokonca
mu ani len nepopriala späť dobrú noc, len ho hlúpo odignorovala. Zavrela sa
v izbe, rýchlo sa osprchovala a ľahla si do postele na druhej strane
izby od tej Eleanorinej. Prešli snáď celé mesto a večeru tiež nemali
najmenšiu. Aj napriek tomu, že bolo len desať hodín, Bailey takmer okamžite
zaspala. Bolo jej jedno, že je tam sama. Upadla do ríše snov a nechala sa
uniesť do sveta fantázie.
Od ich rozhovoru sa Harry cítil nesvoj. Nevedel, čo spravil
zle. No bol pevne rozhodnutý dokázať jej pravý opak. Nech už to bude akokoľvek,
prinúti ju zmeniť názor. Je jedno kedy a ako, dokáže to. Aj keby si mal
olízať lakeť, spraví to. Keď sa večer vrátili na hotel, chvíľu sedel na chodbe
a snažil sa utriediť si myšlienky. Prečo
mu tak veľmi záleží na jej názore? Poznajú sa predsa len krátko, možno sa už
ani nikdy neuvidia. No záležalo mu na tom viac, ako by malo. Vyslovene nechcel,
aby si o ňom myslela niečo takéto. Už ďalej nevládal rozmýšľať, tak
vstúpil do jeho a Louiho izby. Osprchoval sa, obliekol si čisté boxerky
a tričko a chcel si ľahnúť do postele. No Louis ho tichým šeptom
zastavil a ukázal na spiacu Eleanor.
„Harry nemohol by si ísť spať k Bailey do izby? Sú tam
dve postele, neboj sa.“ Harry ho na jednej strane chápal, no na druhej nevedel
pochopiť, prečo jednoducho nemôže El schytiť do náručia a odniesť do jej
izby. Nezazlieval mu to, chápal, že chce aspoň trochu času stráviť
s Eleanor. Aj on by ho pravdepodobne vyhodil z izby, ak by mu jeho
priateľka zaspala v náručí.
„Jasné, nemám s tým problém. Dobrú noc, sweetcheeks.“
„Aj tebe, babycakes.“ Obaja sa usmievali, no ani jeden
z nich v tej tme nevidel úsmev toho druhého. Harry si obliekol
tepláky, potichu vyšiel z izby a vošiel do izby oproti, rovnako
potichu. Mobilom si zasvietil, zamkol izbu a ľahol si do postele,
myšlienkami niekde úplne inde. Vypol si mobil, otočil sa tvárou k stene
a ešte niekoľko chvíľ premýšľal, kým sa mu podarilo zaspať. Bál sa však
reakcie Bailey, keď zistí, že tu s ňou spal on a nie Eleanor.
Na druhý deň ráno sa Bailey zobudila až o pol
jedenástej a bola prekvapená, keď uvidela – podľa nej – spiacu Eleanor. Podišla
k jej posteli a ešte stále rozospatá sa nad Harrym nahla
a začala mu triasť ramenom. Harry sa k nej pomaly začal otáčať. Keď si však všimla, že to je on, hystericky
vykríkla. To zobudilo Harryho a on sa len usmieval. Akonáhle si
však uvedomila, že pred ním stojí len v tričku a nohavičkách, stíchla
a zahanbene sa pozrela do zeme. Lem trička si stiahla čo najnižšie
a cúvla späť k posteli. Rýchlo schmatla perinu a obmotala si ju
okolo pása. Rukou si snažila upraviť si strapaté vlasy a Harry sa nad jej
nešikovným gestom zasmial.
„Čo tu robíš?“ Bailey si ho premerala pohľadom.
„Spal som tu. Ver mi, nechcel som, ale Louis ma vyhodil.
Eleanor u nás totiž zaspala. Teda nie, že by som s tebou mal nejaký
problém, ale je to zvláštne.“ Do líc mu stúpla červeň a na chvíľu medzi
nimi zavládlo trápne ticho.
„Ehm, asi sa pôjdem prezliecť.“ Zamrmlala Bailey
a začala si z kufra vyberať veci. Perina jej však ľahko skĺzla po
stehnách dolu a Harryho zrak padol na jej zadok. Bailey si to, našťastie pre Harryho, nevšimla. Rýchlo si napravila perinu a s vecami sa zavrela do
kúpeľne. Prezliekla sa do čiernych riflí, sivého trička s potlačou
a kefou si narýchlo prečesala vlasy. Gumičkou si ich stiahla do voľného
drdola a do rúk si vzala kozmetickú taštičku. Vatovým tampónom si
z tváre zotrela všetky nečistoty a zvyšky špirály. Potom sa jemne
nalíčila, umyla si zuby a vyšla z kúpeľne dúfajúc, že Harry tam už
nebude. No on sedel na posteli pozorne sledoval každý jej pohyb. Bailey to bolo
nepríjemné, doslova ju prepaľoval pohľadom.
„Nevieš náhodou, kedy odchádzame?“ Obrátila sa naňho, aby
prerušila trápne ticho.
„Ešte sa pôjdeme prejsť a po obede ideme.“ Aj keď sa
naňho Bailey nepozerala, cítila na sebe jeho pohľad. Harry si však nemohol
pomôcť, niečo na nej bolo zvláštne. Chcel zistiť čo, no sám nevedel ako. Na
chvíľku sa na ňu prestal pozerať a začal si naprávať lem trička. Opäť
medzi nimi zavládlo napäté ticho a ani jeden z nich nevedel, čo
povedať.
„Tak ja už pôjdem. Dúfam, že ich nezobudím.“ Super, konečne skvelý nápad Styles. Prebleslo
Bailey hlavou. Na Harryho oznámenie len ticho zahmkala a ďalej sa venovala
mobilu bez toho, aby sa naňho čo i len pozrela. Keď počula, ako zavrel
dvere, vydýchla si. Nebolo to príjemný pocit byť sledovaná Harrym, no na druhej
strane jej to celkom lichotilo. Ďalej sa tým už nezaoberala a po pätnástich
minútach ničnerobenia sa odvážila ísť Louimu do izby. Potichu zaklopala a v duchu
dúfala, že ju nebudú počuť a bude sa môcť vrátiť. No dvere jej otvorila
vysmiata Eleanor.
„Poď ďalej. Akurát riešime, že by sme odišli bez tej prechádzky.
Čo na to hovoríš?“
„V podstate mi je to jedno, rozhodnite sa vy.“ Usmiala sa a na
chvíľu zahnala nervozitu. Vkročila za Eleanor do izby a sadla si do
maličkého kresla.
„Tak sa ide domov, niečo sa tam vymyslí. Zoznámime ťa s Danielle
a Perrie.“ No to snáď nie, ďalší
noví ľudia. Nie, že by sa netešila, no za posledné tri dni ich spoznala až
priveľa. Nepovedala však nič, hlboko vnútri sa naozaj tešila, no nechcela to
dať až tak veľmi najavo. Počkali, kým sa El prezlečie a spoločne sa
naraňajkovali. Louis a Harry sa podpísali dvom dievčatám, no inak sa k nim
nik cudzí neprihovoril. Po raňajkách sa odhlásili z hotela a zo všetkými
vecami vyrazili na cestu domov. Tentoraz sa rozprávali, spievali si a počúvali
Louiho vtípky. Bailey sa konečne uvoľnila a bez problémov zvládla dlhší
rozhovor s Harrym. Uvedomila si, že ho nedokáže len tak ignorovať.
chúďanko Harry :// také sprostosti sa o ňom popíšu...ach :D
OdpovedaťOdstrániťTen koniec.. prečo ho asi nedokáže ignorovať? ..pretože už to medzi nimi iskrí, ale neuvedomujú si to! :D presne, presne.. :D tí by boli krásni pár :D :3
Ja som vedela, že si Harold všimne Bailyn odstup k nemu.. ale tajne som dúfala, že fakt ju pozve na to rande :D To bude neskôr,že? :3 :D
Áno, je to teraz tak odveci.. ale Harry by si fakt mohol ten lakeť oblízať, aby Bai zmenila názor na neho :D:D
A akože..nehanbí sa? Tak jej čumieť na zadok?! :D och, perverzák.. :D nie, to len tá láska, ktorú k nej cíti len ju ešte..necíti :D:D to dáva zmysel -_- :D
El a Loui.. ach :33
A Bai a Harry..ach :3 :D
Je to neskutočne krásne a perfektné, tak ako vždy :) Prosím si rýchlo ďalšiu čaaasť :3
PS: Som rada, že ťa vždy svojimi komentármi poteším, aj keď úprimne nechápem prečo :D
Inač.. dúfam, že sa ti tento komentár chcelo čítať :DD
No veď :( a Bailey hlúpa tomu uverila :D -.-
OdstrániťUvidíš ;) :D
Ďakujem krásne :)
PS: ani ja, proste ma potešíš :D
Chcelo, neboj :) :D
Mne sa práveže páči to akoby naťahovanie, že to nejde tak rýchlo ako u väčšiny príbehov. Je to také spontánne a reálne.
OdpovedaťOdstrániťA to že jej pozrel na zadok, kto by sa nepozrel ?! :D
Inak krásne píšeš a teším sa na ďalší diel <3
Vďaka :)
OdstrániťOMG...prečo o ňom musia písať také idiotiny a Bai tomu asi verí?? :D
OdpovedaťOdstrániťA ten koniec :3 myslím že niečo medzi nimi preskočilo :D nie nemyslím...ja to viem :D :D
Že by Harry nechcel spať v jednej miestnosti ako Bai? tomu neverím :D
Je to perfektné a teším sa na ďalšie časti pretože som zvedavá ako sa to celé ešte vyvinie :)
Lebo som napísala :DDD
OdstrániťVďaka :)
„Dobrú noc, sweetcheeks.“
OdpovedaťOdstrániť„Aj tebe, babycakes.“
Awww, TOO - MUCH - EMOTIONS! :D :D Ešte aj v tvojich poviedkach. Bože, v poslednej dobe je okolo mňa až príliš Larry feels :D
Ale bolo to od nich hnusné ako ho vykopli :D A chúďa Bai, musela sa zľaknúť :D
Inak, to s tým zadkom... Hneď mi bolo jasné, že sa Harold pozrie :D Nebudem mu to vyčítať, každý by sa pozrel :D
Ooo, inak, vidím tam medzi nimi iskričky už :3 Teším sa keď už narastú a prerastú v plamene ;) (to bolo tak poetické :D :D)
Idem na ďalšiu totálne mega super duper časť, kým sa blogger zase nerozhodne inak, Beam Beam :)
Tomu ver, aj ja som mala Larry feels keď som to písala :D
OdstrániťHej, hlavne keď je Bailey taká kočka :3 :D
Ty poetička :DDD
Ďakujem, Holy Moly :)